Duchovné okienko

Istý autor napísal: Aký je muž osamote, taký je v skutočnosti. Sme unavení a podráždení zo všetkých lockdownov, ale čo mal povedať Ján Krstiteľ, ktorý celú svoju službu Bohu zasvätil na púšti? A čo taký apoštol Ján, ten ktorého miloval Pán? Kde strávil veľkú časť svojho života? Vo vyhnanstve na ostrove Patmos! Premárnený čas? Sotva. Dnes by sme nemali knihu Zjavenia… Keď ju čítame, necítime Jánovu frustráciu. Konštatuje, že je tam pre súženie, ale nikde sa nezmieňuje o tom, ako sa už nevie dočkať na loď, ktorá ho z toho nešťastného ostrova dostane. Z jeho samoty s Bohom sa zrodila nevídaná duchovná hĺbka. Hovorí sa, že tínedžeri sú závislí na počítačových hrách, ale podľa najnovšieho výskumu sa dospelí chlapi radšej hrajú ako vychovávajú svoje deti. 3/4 Slovákov vo veku nad 15 rokov hrá počítačové hry. To je ale prekvapenie! Najaktívnejší nie sú tínedžeri, ale muži vo veku 25-34 rokov. A druhá skupina hráčov je vo veku od 45-54 rokov. Nevieme čo so samotou. Predkoronový svet nám ponúkal množstvo vyžitia: kiná, divadlá, reštaurácie, dovolenky, športy a zrazu udrela korona, odstrihla nám radovánky a Boh sa nás pýta: “A teraz čo?” Z celej sily hľadáme náhradu a pritom máme unikátnu príležitosť byť s Bohom. Len ty a On. C.S.Lewis raz povedal: “Ak v sebe objavím hlbokú túžbu, ktorú nedokáže uspokojiť žiadna skúsenosť v tomto svete, najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že som bol stvorený pre iný svet.” Byť stvorení pre iný svet neznamená, že sa staneme čudákmi. Tí, čo sa pričinili o zrušenie obchodovania s otrokmi zanechali svoju stopu na zemi práve preto, že sa ich mysle zapodievali večnosťou. Odkedy kresťania viac menej prestali premýšľať o budúcom svete, prestali mať vplyv v tomto. Bojíme sa samoty, pretože sa nevieme porozprávať s Bohom. A ak to nedokážeme, stretneme iba samého seba so svojimi pochmúrnymi myšlienkami a pocitmi ako na hojdačke. Ľudia dnešného sveta vyhlásili vojnu vráskam, ale nie škvrnám na duši. Ak chceš v samote stretnúť Boha, je to zároveň boj s temnotou, ktorá pracuje na plný úväzok, aby znečistila tvoje vnútro – ľahostajnosťou, závislosťami, nečistotou, hnevom, horkosťou. Odmietame samotu a radšej pijeme z “mlák”, namiesto toho, aby sme si vykopali “studňu” v spoločenstve s Bohom. Vyskúšaj to! Je to balzam pre tvoju dušu a zároveň liek pre myseľ. Život moderného človeka 21. storočia je ako recyklovaná skládka. Hriechu by sa najradšej zbavil, stále ho však uskladňuje, recykluje a potom zrazu vyraší v novej podobe, ktorá ho prekvapí. Nestačí iba snaha zbaviť sa špiny, priestor srdca vyprázdneného od vášní, ktorý neobsadí láska, totiž obsadí pýcha – kráľovná nezriadených vášní. Nepodarený proces očisťovania je potom zavŕšený otravou duše. Tak to kedysi dávno učili cirkevní otcovia, a mali pravdu. Skutočná viera sa rodí v samote. Nezamieňajme si samotu s izoláciou. Izolácia neráta s Bohom, vedie k depresii, ale samota, ktorú vyplní Boh, vedie k naplneniu, k vnútornej spokojnosti. Do izolácie si donútený, ale samotu si môžeš vybrať. Samson osamel, manželstvo s Filištínkou sa nevydarilo, jeho samotu naplnila žiadostivosť, ktorá ho napokon strávila, obrala o silu a Božie povolanie. Abrahám osamel, pretože dobrovoľne opustil civilizované mesto, ale jeho samotu naplnil Boh so svojimi prisľúbeniami, ktoré sa naplnili. Komu sa chceš podobať? Samsonovi alebo Abrahámovi? Mimochodom, aj ten slávny výrok, že mu Boh dáva celú zem, ktorú vidí, dostal Abrahám osamote až vo chvíli, keď sa od neho oddelil Lot. Adam dostal Evu, aby nebol sám. Ani najlepšie manželstvo ti však nezaručí, že sa nebudeš niekedy cítiť opustený, nenaplnený. Tým skutočným zdrojom ostáva aj tak len Boh, bez ohľadu na to, či si slobodný alebo ženatý. Samota nie je nič výnimočné, v biblických časoch bola bežná, akurát my sme sa voči nej v predkoronovom čase tak obrnili, že sme takmer nikdy sami neboli, stále bežal nejaký program. Aj preto si dnes ľudia vždy ticho “odmutujú” a zapnú hluk. Teraz cez koronu je však samota oveľa vypuklejšia. Všetci sa musíme učiť, ako to ukočírovať, ako sa ňou nenechať gniaviť, ale vyťažiť z nej to najvzácnejšie – stretnutie s Bohom. So samotou zápasil aj Noe, Lót i Jób a mnohí ďalší, zakúšali prehry i víťazstvá. Aj ty sa budeš s ňou musieť popasovať. Oproti postavám zo Starého zákona máš však jeden nepopierateľný bonus: žiješ v ére po Ježišovi, ktorý vzal na kríži tvoje hriechy, choroby, ale aj samotu, aby si nikdy nemusel byť sám. On na kríži osamel. Bol zavrhnutý nebeským Otcom, pretože sa stotožnil s tvojím a mojím hriechom. Opustený od milovaného Otca. Aby si bol navždy prijatý Otcom. Aby si nikdy nemusel zažívať mučivú samotu a uprostred samoty vždy vedel, že na kríži bolo dokonané, cena zaplatená a zmierený s Bohom si si mohol užívať Božiu dobrotu a blízkosť.                     

o. Rastislav Baka