Duchovné okienko

    V tejto knihe som našiel aj časť, ktorá veľmi vystihuje situáciu, ktorá je vo svete. Autor v nej opisuje dom takto: „Videl som nádherný dom z červených tehál, s muškátmi v oblokoch a s holubmi na streche. Ľudia si nevedeli ten dom predstaviť. Až keď povedal: Videl som dom za stotisíc frankov, vtedy vykríkli: To je krásne.!“

     Táto časť presne hovorí o tom, ako ľudia číslam a peniazom častokrát dávajú tú najväčšiu moc a najväčší význam. Situácia, ktorá je teraz vo svete, nie je jednoduchá. Mnoho ľudí je v strese, plače a hnevá sa a celé dni sledujú len tie pribúdajúce čísla, ktoré hovoria, že je zle a bude ešte horšie. Keď sa ich snažíte upokojiť slovami pokoja, lásky, radosti či dojatia, tvária sa, akoby o nich ani nechyrovali, akoby tieto stavy ľudského prežívania nepoznali, neokúsili. Ich správanie je dôkazom, že strach nás pripravuje o pokoj. Vyššie spomínané hodnoty a pocity sa nedajú vyjadriť na žiadnej škále číselnej osi, nie je možné ich exaktne odmerať, sú ukryté vo vnímavom a citlivom srdci.

     “Rozprávku pre dospelých“, dielo Malý princ napísal dospelý človek, vojak, počas zimných mesiacov roku 1942/1943, počas druhej svetovej vojny. Veľa ľudí sa vtedy trápilo a prežívalo veľmi ťažké obdobia.  Čo však vtedy pochopil autor Malého princa? Prinajmenšom citát: „Nebuď kritik, buď povzbudzovateľ. Kritikov už je na svete dosť.“ Jeho kniha Malý princ sa stala vo Francúzsku najčítanejšou knihou 20. storočia a mnohým ľuďom pomohla. Táto kniha má naozaj v sebe pravdy, ponaučenia a som veľmi smutný, keď niekto dielom Malý princ pohrdne ako rozprávočkou pre deti. Malý princ z malej svojej malej planéty B 612 sa pokúša pochopiť tento náš svet dospelých, ale na otázky nedostáva uspokojivé odpovede. Uvedomuje si, že všetci dospelí boli deťmi, ale máloktorý z nich si to pamätá., že „dieťa v nás“ umiera pod nánosom našich starostí, obáv, zlých skutkov, zbytočného trápenia, straty práve detského, radostného pohľadu na svet i na seba samého.

Dajú sa vyjadriť číslom požehnania a milosti, ktoré dostávame od Pána každý deň?  Nie. Treba sa nám naučiť tieto veci vnímať, prijímať a ďakovať Pánovi za ne v každom období.   Pán Ježiš hovorí: „Ja som svetlo sveta.“ Preto nás aj volá vždy kráčať vo svetle. Kráčajme vždy vo svetle Pánovom a našim úsmevom zažiarme pred tvárou Pána. Všimnime si, ako nám Pán Boh vo dne posiela slnko a v noci posiela hviezdy. To slnko a hviezdy nám umožňujú vnímať a vidieť všetku krásu okolo nás.  Záleží však na tom, ako sa dívajú oči nášho srdca. Srdce, ktoré sa na svete rozhodlo slúžiť, rozdáva úsmev, šíri pokoj, také srdce kráča vo všetkej kráse. Pán Boh nezabúda na svoje deti, preto dôverujme Pánovi a plňme naše poslanie na Zemi. Hľadajme Božie kráľovstvo a všetko ostatné nám bude pridané. Každým dobrým skutkom urýchľujeme príchod Božieho kráľovstva. Každá pomoc a  každý úsmev dokáže príchod Božieho kráľovstva urýchliť, lebo dáva srdciam našim blížnym naozaj veľa. Spomeňme si na slová Svätého Františka z Asissi, ktoré hovoria: „Je čudná vec slúžiť Bohu a mať pritom smutnú a zádumčivú tvár.“

Ľ. Doležal

žiak 4.A